Byt plný farieb, pávovej tapety a jedného psíka

Ako som tu už viackrát spomínala v interiéroch nie som moc na farby a prečačkanosť. Mám pocit, že pri farbách a ornamentoch sa dá ľahko skĺznuť do gýču a nevkusu, aj keď každý máme iný vkus, čiže niekomu sa môže páčiť aj interiér ala Mojsejovci. 
Keď som ale videla tento interiér spadla mi sánka...v dobrom. Je plný farieb a ornamentov a drobnôstok typu modré zrkadlo, ružový stolček, pávová tapeta, kvetinkový obrus...a predsa to celé ide dokopy, ladí a všetko tak nejako dáva zmysel. Jednoznačne dávam like! 

Detaily robia rozdiely

Niekedy stačí pár detailov a z priemerného interiéru sa zrazu sa stane štýlový. Ako napríklad s touto obývačkou. Stačilo ju namaľovať na bielo, pridať na strop pár hnedých trámov, vymeniť stolík a zavesiť dominantný luster. Všetko ostatné je rovnaké - pohovka, koberec, váza...a predsa vyzerá miestnosť zrazu úplne inak. 

Pred a po...tentokrát kuchyňa

Chystám sa zmeniť našu kuchyňu. Už som ju premenila viac ako 50 krát a vždy inak...teda  len v duchu. Takže zatiaľ aspoň sedím za počítačom a hľadám nejaké inšpirácie. Tak som narazila aj na túto premenu, aj keď pri pohľade na výsledok mi napadlo, že toto snáď už nie je ani premena, ale z gruntu úplne nová kuchyňa. 
Keby sa hrala taká hra, že hľadaj sedem rovnakých vecí, tak ich ani nenájdete. Ja som našla jedinú spoločnú vec...časť stropu ostala rovnaká, inak sa vymenilo všetko. 

Musím ale povedať, že sa im to podarilo a opäť sa mi potvrdilo, že biele kuchyne sú mimoriadne fotogenické. Ja som môjho muža presviedčala na bielu kuchyňu už pred rokom, ale povedal, že on v nemocnici variť nechce. Takže uvidíme, ako to nakoniec dopadne u nás. Ak dobre, tak sa môžete tešiť na malú fotostory.

Cukríkové pracovisko

Musím sa priznať, že čo sa interiérov týka (a vlastne aj oblečenia) som skôr na tlmené, jednoduché farby typu biela, čierna, hnedá. Ale musím uznať, že takéto pracovisko žiariace cukríkovými farbami by som veru brala. Človek má zrazu pocit, že sa ide do práce hrať.

Túto premenu spáchala šikovná dizajnérka Elle Uy. Viac o jej práci a projektoch nájdete tu. 

Stolus tyranosaurus

Premena starého kancelárskeho stolíka z osemdesiatych rokov minulého storočia, aké môžeme ešte dnes odpozorovať vo viacerých štátnych úradoch a inštitúciách. Čo už tento stôl zažil kávičiek a "ťažkých" konverzácií typu, čo navarím chlapovi na večeru, baby nemáte nejaký dobrý recept? Na prvý pohľad je tento stôl odsúdený na smrť spálením. Netreba sa však unáhľovať. Pozrite si, že aj tento stôl je dobré vzať na milosť. 

Stačí tak málo. Pixla výraznej farby a originálne zvieracie úchytky! 

Aj vám napadlo zbehnúť na daňový alebo sociálku a ukradnúť jeden takýto stolík peknej pani úradníčke? Podľa mňa to nemusíte  riskovať a radšej čeknite kontajnery a skládky. Pár takých stolov sa tam vždy nájde. 

U Shelly a Tonyho

Shelley Goldberg je textilná dizajnérka žijúca so svojim mužom Tonym v New Yorku. Naskôr vystriedala viacero podnájmov, potom dva roky cestovala po Ázii, neskôr žila v Londýne odkiaľ pochádza jej manžel, aby nakoniec z dojmov a zážitkov zo svojich ciest vystavala svoj nádherný brooklynský apartmán.

Obývačka spojená s jedálňou s dominujúcim oranžovým kobercom, ktorý je Shellyniným dielom.

Stena v Shellynej pracovni, na ktorej sú fotky jej najbližších a obrázky z ciest po Ázii.

Synova detská izba opäť z kobercom zo Shellynej dielne.

Časť zo Shellynej zbierky tanierov. Tieto zdobia stenu v jedálni a symbolizujú Shellynu záľubu vo vzoroch a zároveň Tonyho záľubu vo varení.

Pohľad do jedálne, ktorá je spojená s obývačkou. Nemôžu chýbať slávne pantonky a dva oranžové lustre od Kartellu.

V spálni Shelly namalovala stenu za postelou farebnými pásikmi.

Obývačka, ktorej biely základ je doplnený farebnými a zaujímavo vzorovanými textíliami. Väčšinou zo Shellynej produkcie.

Jednoduchá bieločierna kúpeľna.

Lampa, ktorej "svietidlo" vyrobil manžel Tony. Sú na ňom zavesené odkazy pre Shelly k jej narodeninám.

Kuchyňa je vyrobená na mieru z bambusu.

Bábätkovská izbička

Asi málokto má u nás špeciálnu izbičku pre novonarodené bábätko. Sme radi, keď vôbec máme izbu pre nás samotných a nebývame v kuchyni, obývačke a spálni zároveň. Ak by sa nejaká izbička predsa len našla, väčšinou býva zvykom, že mamička má dieťatko v spálni pri sebe, predsa len je to praktickejšie. Napriek tomu, keď som našla premenu alebo lepšie povedané refresh tejto izbičky, rozhodla som sa, že sa ju oplatí ukázať. 

Na tejto premene totiž môžete vidieť, akú moc majú doplnky, drobné detaily, látky... Ak sa totiž pozriete na pôvodný stav a stav potom, vidíte, že základ izby a väčšina nábytku ostala. Pridala sa tapeta na stenu, koberec, sedáky...ale hlavne zaujímavé textílie, či už na sedákoch, alebo psíkovaná látka na magnetickej tabuli, ktorá sa opakuje aj na vankúši. Na komodu z Ikea namontovali tyrkysové úchytky. Tyrkysová sa opakuje aj na obrázku, na lampe, sedáku. Keď sa potom pozriete na obrázky pred a po, zrazu vidíte rozdiel. Izba na obrázkoch pred vyzerá prázdna, nedokončená. 
Keď teda večer sedíte znechutená vo svojom starom obýváku a v duchu nadávate, že by ste najradšej všetko vyhodili, ale čo s tým, keď nemáte na nový nábytok, stopnite a vymažte tú pásku. Nezúfajte, niekedy postačí aj malý refresh.

Zdroj: Tim

Napriek tomu, že sa mi izbička veľmi páči, stále mi tam niečo nesedelo. Potom ma osvietilo. Jasné, viete, čo mi v tejto izbičke chýba? Keď už urobili takúto izbičku pre novorodenca, prečo tam nemajú prebaľovací pultík?